Poistenie a zárobková činnosť v EÚ

• Základné údaje
• Kedy sa uplatňujú ustanovenia určujúce uplatniteľnú legislatívu podľa základného nariadenia a Potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve - formulár E 101
• Formulár E 101 a situácie kedy sa príslušnosť k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia danej osoby posudzuje podľa osobitných pravidiel určujúcich uplatniteľnú legislatívu
• Vyslanie zamestnancov
• Vyslanie zamestnancov agentúrami dočasného zamestnávania
• Vyslanie samostatne zárobkovo činných osôb
• Postup pri vyslaní
• Výkon práce v dvoch a viacerých členských štátoch EÚ, vrátane štátov EHP a Švajčiarska
• Výnimka,  kedy sa na danú osobu vzťahujú legislatívy dvoch členských štátov
• Uplatňovanie výnimky podľa článku 17 základného nariadenia
• Povinnosti zahraničných zamestnávateľov 
• Vzory tlačív súvisiacich s vydaním E formulárov
• E formuláre
• Inštitúcie sociálneho zabezpečenia v štátoch EÚ a EHP
• Poradňa
   

Základné údaje

Od vstupu Slovenskej republiky (SR) do Európskej únie (EÚ) od 1. mája 2004 sa aj na území SR začali uplatňovať koordinačné nariadenia. Základným koordinačným nariadením v oblasti sociálneho zabezpečenia je nariadenie Rady (ES) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia vzťahujúceho sa na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov. Spôsob vykonávania základného nariadenia je upravený vo vykonávacom nariadení Rady (ES) č. 574/72.

Podľa nariadenia Rady (ES) č. 1408/71 sa na osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť vzťahujú právne predpisy toho členského štátu, na území ktorého vykonávajú zárobkovú činnosť.

Z dôvodu uľahčenia voľného pohybu osôb a odstránenia zdĺhavých administratívnych postupov však nariadenie Rady (ES) č. 1408/71 obsahuje výnimky z tejto všeobecnej zásady.

Tieto výnimky sa vzťahujú na vyslaných zamestnancov, t.j. na osoby zamestnané na území členského štátu zamestnávateľom, ktoré tento zamestnávateľ vyslal na územie iného členského štátu vykonávať pre neho prácu. Podmienkou vyslania je skutočnosť, že očakávané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov a že daná osoba nie je vyslaná nahradiť inú osobu, ktorá skončila svoju dobu vyslania [článok 14 (1) (a) nariadenia Rady (ES) č. 1408/71].

Kedy sa uplatňujú ustanovenia určujúce uplatniteľnú legislatívu podľa základného nariadenia a Potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve - formulár E 101

Ustanovenia určujúce uplatniteľnú legislatívu majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na pracovníka nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na danú osobu nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu, na území ktorého vykonáva činnosť či už ako osoba zamestnaná alebo samostatne zárobkovo činná. Tieto pravidlá sa uplatnia vždy, ak pracovník (zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba) s bydliskom na území SR vykonáva svoju činnosť na území iného členského štátu EÚ, vrátane štátov EHP a Švajčiarska. Oddiel II základného nariadenia ustanovuje všeobecné a osobitné pravidlá určenia uplatniteľnej legislatívy.

V prípadoch ak zamestnanec vykonáva činnosť len na území iného členského štátu a jeho bydlisko sa nachádza na území SR a aj v prípadoch ak sa sídlo alebo miesto podnikania zamestnávateľa nachádza na území SR, uplatniteľná legislatíva sa určí podľa všeobecného pravidla. V tomto prípade zamestnanec podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva prácu a jeho slovenský zamestnávateľ je povinný plniť povinnosti podľa legislatívy platnej na území štátu miesta výkonu činnosti zamestnanca. Obdobne to platí aj pre samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá ak vykonáva svoju činnosť len na území iného členského štátu, podlieha legislatíve štátu miesta výkonu činnosti aj v prípade, ak sa jej bydlisko nachádza na území SR. V týchto prípadoch sa formuláre E 101 nevydávajú, nakoľko uplatniteľná legislatíva je určená jednoznačne.

Príslušné inštitúcie jednotlivých členských štátov uplatňujú vo vzájomnej komunikácii štandardné administratívne postupy prostredníctvom E - formulárov, ktoré sa používajú v národných jazykoch všetkých štátov, na území ktorých sa uplatňujú koordinačné nariadenia. Príslušnosť k slovenskému systému sociálneho zabezpečenia (sociálne poistenie a zdravotné poistenie), pokiaľ ide o uplatniteľnú legislatívu, sa potvrdzuje formulárom E 101 SK – Potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve, ktorý sa vystavuje v prípadoch vyslania a v iných situáciách kedy sa posudzuje príslušnosť k právnym predpisom v zmysle osobitných ustanovení základného nariadenia.

Fyzické osoby, ktorým bol formulár E 101 vystavený, sa preukazujú inštitúciám sociálneho zabezpečenia a iným príslušným orgánom, na území iného členského štátu originálom tohto formulára, ktorý slúži ako potvrdenie o tom, že pracovník (zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba) počas obdobia na ňom vyznačenom, podlieha v oblasti sociálneho zabezpečenia právnym predpisom SR, teda, že je na tomto území riadne sociálne a zdravotne poistený a teda nepodlieha právnym predpisom štátu, na území ktorého vykonáva činnosť (štát zamestnania). Príslušná inštitúcia prijímajúceho členského štátu a ktoréhokoľvek iného členského štátu je viazaná formulárom E 101, a teda je povinná toto potvrdenie rešpektovať.

Formulár E 101 a situácie kedy sa príslušnosť k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia danej osoby posudzuje podľa osobitných pravidiel určujúcich uplatniteľnú legislatívu

• ak zamestnanec dočasne vykonáva prácu na území iného členského štátu EÚ (vyslanie),
• ak zamestnanec, ktorého zamestnávateľ prevádzkuje medzinárodné dopravné služby pre cestujúcich alebo tovar po železnici, po ceste, vo vzduchu alebo po riečnych cestách, vykonáva svoju činnosť súčasne na území dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ,
• ak zamestnanec súčasne vykonáva svoju činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov (prípad kedy nejde o vyslanie a medzinárodnú dopravu),
• ak samostatne zárobkovo činná osoba dočasne vykonáva svoju činnosť na území iného členského štátu (vyslanie),
• ak samostatne zárobkovo činná osoba vykonáva svoju činnosť súčasne na území dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ,
• ak osoba vykonáva súčasne zamestnanie na území SR a samostatnú zárobkovú činnosť v inom členskom štáte EÚ,
• v iných prípadoch ak ide o štátnych zamestnancov, námorníkov, atď.

Vyslanie zamestnancov

Problematikou vysielania zamestnancov sa zaoberala aj judikatúra Európskeho súdneho dvora (rozhodnutie č. 181/2000). Kódex dobrej praxe, ktorý je rozšírením bodu 10. uvedeného rozhodnutia, uvádza charakteristické znaky vyslania, najmä vo vzťahu vysielajúceho zamestnávateľa a vysielaného zamestnanca. Takýmito charakteristickými znakmi sú:

• pracovnoprávny vzťah k vysielajúcemu zamestnávateľovi trvá po celú dobu vyslania,
• právo zrušiť pracovnú zmluvu a skončiť pracovný pomer výpoveďou má iba vysielajúci zamestnávateľ
• vysielajúci zamestnávateľ má právo určiť charakter práce vykonávanej vyslaným zamestnancom ( nevzťahuje sa na určenie podrobností týkajúcich sa druhu práce a podmienok jej výkonu, ale rozhodnutia vo všeobecnosti o konečnom produkte alebo o hlavnej službe)
• mzdu za vykonanú prácu je povinný vyplácať vysielajúci zamestnávateľ, t. j. nejedná sa o prípad, keď zamestnanec vo svojom pôvodnom zamestnaní čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy a v členskom štáte EÚ pracuje v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi
• zamestnávateľ so sídlom na území Slovenskej republiky vykonáva aktivity na území Slovenskej republiky, t.j. o vyslanie sa nejde v tých prípadoch, keď zamestnávateľ v Slovenskej republike nevykonáva žiadnu činnosť a ide iba o organizáciu formálne zriadenú za účelom obchádzania právnych predpisov o sociálnom poistení
• existencia väzieb medzi vysielajúcim zamestnávateľom a Slovenskou republikou, na území ktorej vznikol.

Možnosť vysielania sa preto výlučne obmedzuje na zamestnávateľov zvyčajne vykonávajúcich svoju činnosť na území Slovenskej republiky, ktorej právne predpisy sa naďalej vzťahujú na vyslaného zamestnanca, t. j. na zamestnávateľov vykonávajúcich významné činnosti na území Slovenskej republiky najmenej po dobu štyroch mesiacov. Vysielajúci zamestnávateľ musí na území Slovenskej republiky naďalej vykonávať obvyklú dôležitú hospodársku činnosť, zachovať si svoju štruktúru, právo uzatvárať zmluvy a pod. V súvislosti s posúdením realizácie dôležitej hospodárskej činnosti sa v úzkej spolupráci s príslušnými inštitúciami (krajské inšpektoráty práce, živnostenské úrady) preskúmavajú všetky kritériá charakterizujúce činnosti, ktoré vysielajúci zamestnávateľ vykonáva, najmä:

• miesto, kde má zamestnávateľ svoje sídlo a vedenie,
• počet zamestnancov pracujúcich v Slovenskej republike, ktorých musí pracovať minimálne 25% z celkového počtu zamestnancov, vynímajúc zamestnancov zaoberajúcich sa zabezpečovaním vnútorného chodu činnosti zamestnávateľa, počet administratívnych zamestnancov v Slovenskej republike a počet zamestnancov pracujúcich v inom členskom štáte,
• v druhom členskom štáte miesto, kde sa prijímajú vyslaní zamestnanci,
• miesto, kde sa uzatvára väčšina zmlúv so zákazníkmi (prevažná časť zmlúv musí byť uzatvorená so slovenskými zákazníkmi),
• právo uplatniteľné na zmluvy, ktoré vysielajúci zamestnávateľ uzavrel so svojimi zamestnancami na jednej strane a so zákazníkmi na druhej strane,
• obrat počas zodpovedajúceho reprezentatívneho obdobia, t. j. obdobia vyslania v každom členskom štáte, ktorého sa to týka (výška 25% z celkového obratu môže byť dostatočným ukazovateľom),
• zaplatenie poistného na sociálne poistenie za celú dobu registrácie zamestnávateľa

Vyslanie zamestnancov agentúrami dočasného zamestnávania

Agentúra dočasného zamestnávania je právnická alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa § 29 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, najmä pri sprostredkovaní zamestnania, vzdelávaní a príprave pre trh práce a pri odborných poradenských službách. Agentúra dočasného zamestnávania zamestnáva občanov v pracovnom pomere (dočasný zamestnanec) na účel jeho dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi.

Za agentúru dočasného zamestnávania sa považuje aj zamestnávateľ, ktorý nevykonáva činnosť podľa § 29 ods. 1 vyššie uvedeného zákona, a príjme do pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca za účelom vyslania na územie iného členského štátu a dovoláva sa inštitútu vyslania.

V prípade, ak užívateľský zamestnávateľ má sídlo na území iného členského štátu, agentúra dočasného zamestnávania spĺňa podmienky pre vyslanie zamestnanca len v prípade existencie podstatných znakov pre vyslanie (pracovnoprávny vzťah medzi dočasným zamestnancom a agentúrou, výkon činnosti agentúry na území Slovenskej republiky, zamestnávanie zamestnancov v Slovenskej republike atď.). Je vylúčené, aby hlavnou činnosťou agentúry bolo vysielanie zamestnancov do iných členských štátov, pokiaľ chcú využiť ustanovenia o vyslaní. Podmienku vykonávania podstatnej časti svojej činnosti na území Slovenskej republiky a obvyklé zamestnávanie svojich zamestnancov v Slovenskej republike musí spĺňať aj zamestnávateľ, ktorý vysiela zamestnancov do svojich organizačných zložiek v členských štátoch. Existencia priameho vzťahu medzi vysielajúcim zamestnávateľom a vyslaným zamestnancom je zachovaná aj v prípade, keď zamestnanca počas doby vyslania odmeňuje organizačná zložka vysielajúceho zamestnávateľa.

Vyslanie samostatne zárobkovo činných osôb

Samostatne zárobkovo činná osoba môže využiť inštitút vyslania v zmysle článku 14a (1) (a) nariadenia Rady (ES) č. 1408/71 za predpokladu, že očakávané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov. V prípade samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá chce dočasne vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť (musí mať oprávnenie na vykonávanie danej samostatnej zárobkovej činnosti) na území iného členského štátu, je potrebné splniť nasledovné kritériá:

• vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti v Slovenskej republike po dobu najmenej štyroch mesiacov pred vykonávaním práce na území iného členského štátu a v prípade, že samostatne zárobkovo činná osoba nie je povinne poistená z titulu samostatnej zárobkovej činnosti, a chce využiť inštitút vyslania, musí byť na území Slovenskej republiky dobrovoľne poistená aspoň na jeden druh sociálneho poistenia v čase vyslania,
• existencia zmlúv, v ktorých je určený obsah a trvanie práce a ktoré preukazujú, že samostatná zárobková činnosť sa bude vykonávať na území iného členského štátu (v prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba neuzatvorila priamo zmluvu, resp. nemá objednávku, so zahraničným subjektom u ktorého bude vykonávať prácu, je potrebné aby predložila zmluvu, ktorá bola uzavretá s daným zahraničným subjektom),
• zaplatenie poistného na sociálne poistenie za celú dobu registrácie
  ako povinne sociálne poistená samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako dobrovoľne poistená osoba,
• v priebehu doby, počas ktorej samostatne zárobkovo činná osoba vykonáva prácu v inom členskom štáte, musí vo vysielajúcom štáte i naďalej spĺňať podmienky, ktoré jej po návrate umožnia vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť (napríklad zachovanie jej kancelárskych priestorov a zariadení, platenie poistného na sociálne poistenie, plnenie daňových povinností, trvanie členstva v stavovských organizáciách, trvanie zápisu v obchodnom alebo živnostenskom registri a pod.).

Postup pri vyslaní

Keď zamestnávateľ vysiela zamestnanca na územie iného členského štátu, musí sa v dostatočnom časovom predstihu pred vyslaním obrátiť na príslušnú inštitúciu na území členského štátu, v ktorom má zamestnávateľ sídlo. V prípade sídla zamestnávateľa na území Slovenskej republiky, musí sa zamestnávateľ obrátiť na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne so žiadosťou o vydanie formulára E 101 Potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve. Tento formulár potvrdzuje, že vyslaný zamestnanec v oblasti sociálneho zabezpečenia podlieha právnym predpisom Slovenskej republiky a teda nepodlieha právnym predpisom štátu, na území ktorého vykonáva zárobkovú činnosť.

Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vystaví formulár E 101 iba na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa alebo zamestnanca. (Pozri: Žiadosť o vystavenie formulára E 101 z dôvodu vyslania zamestnanca na územie iného členského štátu, vrátane štátov EHP a Švajčiarska). Žiadosť sa spolu s požadovanými dokladmi podáva príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá po preskúmaní splnenia podmienok vyslania, vystaví potvrdenie o používaní právnych predpisov Slovenskej republiky - formulár E 101. Tento formulár zašle zamestnávateľovi, ktorý ho odovzdá vysielanému zamestnancovi. Vysielaný zamestnanec sa preukazuje na účely kontroly vykonávanej v sociálnom zabezpečení v prijímajúcom členskom štáte, originálom formulára E 101. Počas doby vyslania príslušná pobočka Sociálnej poisťovne kontroluje či sú aj naďalej splnené všetky podmienky vyslania. Zmeny, ktoré sa vyskytnú počas doby vyslania je zamestnávateľ povinný ohlásiť v lehote do 8 dní (Pozri tlačivo: Oznámenie zamestnávateľa o zmenách vo vyslaní). V prípade, ak nie sú splnené podmienky vyslania, dotknutý zamestnávateľ a zamestnanec podliehajú legislatíve tohto členského štátu, kde zamestnanec vykonáva prácu a podľa tejto legislatívy sú povinní platiť aj príspevky na sociálne zabezpečenie, pretože v súlade so zásadou jednej uplatniteľnej legislatívy nemôžu platiť príspevky podľa slovenského právneho poriadku.

Ak je nevyhnutné predĺžiť dobu vyslania, najviac však na dobu ďalších 12 mesiacov, zamestnávateľ sa musí obrátiť na príslušný úrad alebo určenú inštitúciu členského štátu, na územie ktorého je zamestnanec vyslaný so žiadosťou o súhlas s predĺžením vyslania. Žiadosť sa podáva na formulári E 102 v štyroch vyhotoveniach. Ak bol zamestnanec vyslaný vykonávať prácu na územie Slovenskej republiky, súhlas s predĺžením vyslania vydáva príslušná pobočka Sociálnej poisťovne, v ktorej je zaregistrovaný slovenský zamestnávateľ, ku ktorému je zamestnanec vyslaný. Po udelení súhlasu s predĺžením vyslania príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vyplní formulár E 102. Dve vyhotovenia zašle vysielajúcemu zamestnávateľovi, ktorý jedno vyhotovenie odovzdá vyslanému zamestnancovi.

Ak zamestnanec skončil svoje prvé obdobie vyslania, t. j. 12 mesiacov a nebol mu vydaný súhlas s predĺžením doby vyslania, nemožno mu povoliť ďalšie obdobie vyslania do akéhokoľvek iného členského štátu skôr, než po uplynutí aspoň dvoch mesiacov od ukončenia maximálnej doby vyslania. Vzťahuje sa to aj na situáciu ak zamestnanec zmení svojho zamestnávateľa na území Slovenskej republiky. Ak zamestnanec ukončil dobu vyslania pred uplynutím 12 mesiacov a pred ďalším vyslaním pracoval u zamestnávateľa minimálne 2 mesiace, táto ďalšia doba sa považuje za nové vyslanie, ktoré môže trvať 12 mesiacov.

Na žiadosť zamestnanca a zamestnávateľa (príp. SZČO) príslušné úrady t. j. na území SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a príslušný úrad, resp. príslušný orgán druhého členského štátu, môžu po vzájomnej dohode ustanoviť výnimky z týchto ustanovení a udeliť výnimku v zmysle čl. 17 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71.

Podobne sa postupuje aj v prípade vyslania samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá požiada o vystavenie formulára E 101 príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne (Pozri : Žiadosť o vystavenie formulára E 101 z dôvodu vyslania samostatne zárobkovo činnej osoby na územie iného členského štátu EÚ, vrátane štátov EHP a Švajčiarska) ako aj pri podávaní žiadosti o predĺženie doby vyslania (formulár E 102).

Aby vyslaný zamestnanec mohol poberať na seba a členov svojej rodiny vecné dávky nemocenského poistenia a poistenia pre prípad materstva, musí požiadať príslušnú inštitúciu vysielajúceho štátu o vydanie formulára E 101.

Výkon práce v dvoch a viacerých členských štátoch EÚ, vrátane štátov EHP a Švajčiarska

V situáciách ak zamestnanec vykonáva svoju činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov alebo ak sa v takejto situácii nachádza samostatne zárobkovo činná osoba, uvedené osoby oznamujú túto skutočnosť podľa vykonávacieho nariadenia [nariadenie Rady (ES) č. 574/1972] príslušnej inštitúcii sociálneho zabezpečenia v mieste bydliska (na území Slovenskej republiky, príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne). Určenie uplatniteľnej legislatívy sa vzťahuje aj na zamestnancov zamestnávateľa, ktorý na základe povolenie prevádzkuje medzinárodne dopravné služby.

Vo vyššie uvedených prípadoch osoby podávajú príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne žiadosť vzťahujúcu sa na ich situáciu. Po kontrole údajov pobočka Sociálnej poisťovne postúpi žiadosť Sociálnej poisťovni, ústredie, ktorá posúdi situáciu danej osoby a v prípade ak osoba podlieha legislatíve SR, vydá formulár E 101, ktorý zašle danej osobe doporučene.

Výnimka, kedy sa na danú osobu vzťahujú legislatívy dvoch členských štátov

Existuje situácia, ak sa na osobu vzťahujú legislatívy dvoch štátov a to v prípade, ak osoba vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na území SR a súčasne je zamestnaná na území iného členského štátu EÚ, nakoľko SR je uvedená v prílohe VII. základného nariadenia. V tomto prípade platí samostatne zárobkovo činná osoba poistné na sociálne zabezpečenie podľa legislatívy SR a zo zamestnania platí príspevky na sociálne zabezpečenie na území členského štátu, v ktorom je zamestnaná.

Uplatňovanie výnimky podľa článku 17 základného nariadenia

Výnimka podľa tohto článku sa uplatňuje zo všetkých článkov určujúcich uplatniteľnú legislatívu, teda tak zo všeobecných pravidiel ako aj z osobitných pravidiel určujúcich uplatniteľnú legislatívu. Na základe tohto článku dva alebo viac členských štátov môžu spoločnou dohodou upraviť výnimku z týchto článkov v záujme danej osoby alebo v záujme určitej kategórie osôb. Na uzatváranie takýchto dohôd je na území SR vecne príslušné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Podrobnejšie informácie poskytuje ministerstvo.

Povinnosti zahraničných zamestnávateľov

Na území SR je sociálne zabezpečenie upravené dvomi osobitnými zákonmi a to zákonom o sociálnom poistení a zákonom o zdravotnom poistení. Príspevky na sociálne poistenie vyberá Sociálna poisťovňa a príspevky na zdravotné poistenie vyberajú príslušné zdravotné poisťovne, ktoré pôsobia na území SR.

V prípade, ak zamestnanec vykonáva činnosť len na území SR a nebol mu príslušnou inštitúciou sociálneho zabezpečenia v inom členskom štáte vydaný formulár E 101, podľa všeobecného pravidla určujúceho uplatniteľnú legislatívu ustanoveného v nariadení Rady (ES) č. 1408/71 podlieha zamestnanec legislatíve SR. Podľa zákona o sociálnom poistení v oblasti sociálneho poistenia plní všetky povinnosti zamestnávateľ. Medzi povinnosti zamestnávateľa patrí registrácia v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa bydliska zamestnanca na území SR, v prípade ak ho nemá, podľa miesta výkonu činnosti zamestnanca na území SR. Na registráciu zamestnávateľa je určený „Registračný list zamestnávateľa“ . Ďalej je zamestnávateľ povinný prihlásiť zamestnanca na povinné sociálne poistenie. Na tento účel slúži „Registračný list fyzickej osoby“ . Predloženie pracovnej zmluvy sa na účely prihlásenia zamestnanca nevyžaduje. K registrácii zamestnávateľa je potrebné predložiť aj výpis z obchodného registra alebo iného registra na základe ktorého je oprávnený vykonávať činnosť zamestnávateľa v úradnom preklade do slovenského jazyka.

Po registrácii zamestnávateľa príslušná pobočka Sociálnej poisťovne pridelí zamestnávateľovi identifikačné číslo zamestnávateľa (IČZ). Zamestnávateľ mesačne vykazuje poistné na sociálne poistenie na tlačive „Mesačný výkaz poistného a príspevkov“ a odvádza poistné za zamestnávateľa aj za zamestnanca. Po ukončení výkonu činnosti zamestnanca na území SR, alebo po ukončení pracovnoprávneho vzťahu so zamestnancom, odhlášku z povinného sociálneho poistenia zamestnanca podáva zamestnávateľ. Na tento účel slúži tak ako pri prihlásení zamestnanca, „Registračný list fyzickej osoby“. Zamestnávateľ je povinný plniť aj iné povinnosti, ktoré podrobnejšie upravuje zákon o sociálnom poistení. Zoznam pobočiek Sociálnej poisťovne, ktoré vykonávajú sociálne poistenie zamestnancov je uverejnený na našej internetovej stránke.

V prípade, ak bol zamestnancovi vydaný formulár E 101 SK, zamestnávateľ, ktorého sídlo sa nachádza na území iného členského štátu je povinný plniť všetky vyššie uvedené povinnosti.